Zvuky prírody, miest a obcí
Samotnému nahrávaniu predchádza príprava. Keďže ide o prácu s elektronikou v teréne, musím si dobiť všetky batérie a napájania, ktoré budem potrebovať. Preto je dobré vedieť o nahrávaní aspoň pár hodín dopredu, ideálne deň. Už sa mi párkrát stalo, že celé nahrávanie stroskotalo iba na tom, že som bez šťavy ani nezapol rekordér.
Keď mám batérie nabité a všetku techniku nachystanú, vyrážam von. Užitočné je, ak viem, kam. Výber lokality pre nahrávanie som popísal v tomto článku, a preto sa teraz rovno presuniem na miesto, kde budem nahrávať.
Detail alebo celok?
Povedzme, že som sa rozhodol nahrávať niekde v prírode. Ak chcem zachytiť len jeden konkrétny zvuk, snažím sa priblížiť k jeho zdroju čo najbližšie.
Ak mi však ide o atmosféru miesta ako celku, snažím sa o vyváženosť, aby nedominoval len jeden zvuk, čo by mohlo pri počúvaní pôsobiť rušivo. Na druhej strane, ak je ten výrazný zvuk charakteristický pre dané miesto, nebránim sa mu.
Zapínam rekordér
V tejto fáze už mám v slúchadlách zvuk, ale ešte nenahrávam. Mikrofóny, ktoré používam, sú veľmi citlivé, takže až teraz naozaj počujem, aké zvuky na danom mieste sú. Vnemový zážitok je cez nahrávací aparát omnoho intenzívnejší, než keď počúvam “iba” ušami.
Po chvíli radosti z toho, čo všetko počujem, prichádza ďalší krok – nastavenie polohy mikrofónov. Na tom istom mieste totiž získam iný zvuk s mikrofónmi umiestnenými vo výške očí dospelého, 193cm vysokého muža (čiže mňa) a iný bude, ak sú mikrofóny položené na zemi vo vysokej tráve. Tu opäť záleží na tom, čo chcem mať vo výslednej nahrávke.
Posledné sekundy pred štartom
Pred tým, ako stlačím tlačidlo REC, si nasadím slúchadlá, skontrolujem nastavenie nahrávadla, čiže formát, kvalitu, vstupnú hladinu intenzity zvuku, panorámu (ak nahrávam stereo) a všetky ostatné parametre tak, aby som bol s výsledným zvukom spokojný.
Ak mám potrebu vydať zo seba nejaký zvuk, teraz je posledná šanca!
Silentium est aureum
Mlčanie je zlato platí pri nahrávaní v teréne dvojnásobne. Každé slovo, pohyb, či hlasnejšie nadýchnutie budú totiž zaznamenané. Občas so sebou nosím dlhšie káble, aby som mohol stáť s nahrávadlom ďalej od mikrofónov a tým eliminoval svoje ruchy, ale niekedy stojím hneď pri nich a vtedy to môže vyzerať aj nasledovne:
Najväčšou výzvou sú pre mňa dlhšie záznamy, pre podcast Minúty ticha, ktoré nahrávam niekedy aj vyše hodiny. Samozrejme, že to nikdy nedám v úplnej tichosi a v nahrávke ma je občas počuť, ale tieto pasáže vystrihávam v postprodukcii, takže sa k poslucháčom väčšinou nedostanú.
Niekedy to robím aj tak, že nahrávadlo nechám robiť svoju prácu a ja sa vzdialim, aby som sa nenahral. Vždy však iba toľko, aby som mal techniku na očiach. Nevýhodou je, že vtedy nepočujem, čo nahrávam a dozviem sa to až pri strihu.
Dĺžka nahrávky
Snažím sa, aby sa dĺžky nahrávok v mape pohybovali medzi dvomi a desiatimi minútami. Kratšie záznamy sa mi zdali nepostačujúce a pre dlhšie slúži podcast Minúty ticha. Záznam, z ktorého v postprodukcii vznikne trojminútová nahrávka, trvá vždy dlhšie, pretože z neho vystrihávam nežiaduce zvuky.
Viac o editácii zvuku sa dozviete v pripravovanom článku.
Ak som už na danom mieste skončil, vypnem nahrávanie, odpojím mikrofóny, zbalím techniku a presúvam sa ďalej. Potom už nasleduje len postprodukcia a umiestnenie nahrávky do mapy, ale o tom niekedy nabudúce.